Mám radosť, že som mala možnosť vycestovať do Liptovského Mikuláša, kde som si mohla vyskúšať krásny cyklochodník bežkovaním na kolieski. Hoci bolo chladné hmlisté ráno, počasie sa krásne vyslnilo a ja som si tak okrem pohybu mohla užívať aj nádherný výhľad na Tatry.
Štart od Palúčanského mosta
Hoci cyklochodník popri rieke Váh začína v mestskej časti Liptovská Ondrašová, štartovala som kúsok ďalej, až za Palúčanským mostom, z miniparčíka pri pamätnej tabuli K. Petroviča a šla smerom k sídlisku Podbreziny.
Keď som sa postavila na kolieski na cyklochodníku, bolo asi 5°C a nad Váhom sa vznášala ranná hmla, ktorá vytvárala tajomnosť výhľadu pozdĺž trasy popri rieke. Nevedela som, čo ma na tomto cyklochodníku bude čakať, hlavne čo sa kvality povrchu týka. Išla som však do toho s veľkou zvedavosťou a chuťou. Krátko po štarte hmla začala rednúť a svetlo slnka cez ňu nádherne presvitalo a vytváralo uchvacujúce scenérie.
Cyklochodník Nábrežie, Liptovský Mikuláš
Cyklochodník popri Váhu vedie po okrajovej časti mesta, prechádza popri priemyselných areáloch, parkoch, sídliskách a športových areáloch. Keď som sa ocitla v časti cyklochodníka, ktorý prechádzal okrajom sídliska, zastala som na križovatke, kde chodník pretínala cesta. Zrazu som ich pomedzi domy zbadala – zasnežené vrcholy Tatier. Musela som tu chvíľu stáť a užívať si tento pohľad. Pomyslela som si: to musia byť rána, zobudiť sa a vidieť z okna takúto panorámu.
Pokračovala som cyklochodníkom ďalej až po cykloprístrešok, kde som si dala krátku pauzu. Prístrešok sa nachádza pri ústí vysokohorskej rieky Smrečnianky do Váhu. Cyklochodník sa ďalej stáča na sever do časti Okoličné a vedie popri Smrečnianke, ktorá vyviera v Západných Tatrách. Práve pohľad na ne si počas jazdy na tomto úseku môžem nerušene užívať.
Cyklochodník končí, obrátka a cesta späť
Cyklochodník oficiálne končil na mostovej križovatke s ulicou 1. mája. Cestu som prekročila, chcela som ísť ešte čo to dá. Ocitla som sa na sídlisku Podbreziny, asi po piatich minútach jazdy po tamojšom skákavom chodníku aj s betónovými pasážami som si povedala, že sa tu už nedá plynulo ísť. Preto som sa tu otočila a vraciam sa smerom späť.
Cestou späť cyklochodník mierne klesal, takže to šlo o niečo rýchlejšie a ja som si to užívala. Trochu mi chýbal výhľad na Tatry, ktoré som teraz mala za chrbtom. Ale tešila som sa z krásneho teplého dňa. Začalo byť teplo, takže jedna vrstva išla dole. Na tejto spiatočnej ceste som prešla cez Palúčanský most a dostala sa tak na začiatok cyklochodníka nachádzajúci sa v časti Liptovská Ondrašová. Tu je taktiež umiestnený cykloprístrešok aj s informačnou tabuľou. Po krátkej prestávke pokračujem do druhého kola.
Ešte jedno kolo
Keďže som mala ešte čas, túto trasu som si zopakovala. Na cyklochodníku pomaličky pribúdali chodci, cyklisti, korčuliari… Asi v polovici druhého kola sa ohlásil nezvyk na topánky a pri Smrečnianskom prístrešku som sa musela na chvíľu vyzuť. Potrebovala som nechať nohy trochu oddýchnuť, keďže pobyt v topánkach začínal byť veľmi bolestivý.
Po oddychu na cykloprístrešku ešte dokončím trasu k mostu na križovatke s ulicou 1. mája, do sídliska Podbreziny už nevchádzam. S niekoľkými spiatočnými obzretiami sa lúčim s výhľadom na tieto majestátne hory. Vraciam sa k Palúčanskému mostu, kde sa odstrojím a prezúvam do skinners. Následne si idem vychutnať obed do neďalekej vegánskej reštaurácie Burina, ktorú odporúčam všetkými dvadsiatimi.
Kolieskovanie v Liptovskom Mikuláši? Jednoznačne áno!
Okrem vychutnávania obeda vo mne doznievajú zážitky z dnešného 22 km kolieskovania, mimochodom zatiaľ môjho najdlhšieho, ktoré som si naozaj užila. Je to super, že tu miestni majú k dispozícii takýto parádny cyklochodník, ktorý je výborný aj na kolieskovanie. Povrch je naozaj veľmi kvalitný. Cyklochodník dokonca vedie aj do historického centra, ktoré je inak pešou zónou, no tam som ho už nestihla vyskúšať. Liptovský Mikuláš teda určite odporúčam pre tréning na kolieski. Ak by sa mi podarilo, veľmi rada si sem prídem ešte raz zakolieskovať, keď mi to už pôjde o čosi lepšie.
