Hľadala som svoje limity a aj som našla. Tento doteraz najdlhší, 30 km tréning na kolieski bol silný zážitok a poučná skúsenosť. Ale to som musela zistiť až neskôr.
Výzva Danubiana – Vojka – späť odštartovaná
Teší ma, že sa môj parťák Emil nechal nahovoriť na tento test mojich limitov a robil mi podporný sprievod na bicykli. Štartovali sme po 11-tej hodine z parkoviska pri Galérii Danubiana. Počasie bolo veľmi príjemné a prekvapivo takmer žiaden vietor, čo v týchto miestach nie je bežné. Snažila som sa celý čas sústrediť, takže bežkovanie pri nekonečnom horizonte a s permanentným výhľadom na modrú vodu pôsobilo výrazne meditatívne.
Takmer v polovici trasy sme si v tieni budovy Dobrohošťskej malej vodnej elektrárne dali prestávku. Bolo už niečo popoludní a slniečko bolo intenzívne. Musela som si ale hlavne oddýchnuť od topánok. Nedalo sa ísť ďalej. Keďže som bosochodec, odvykla som si od tesného priestoru topánok, a bolo to pre mňa výrazne bolestivé. Vyzutie sa však pomohlo, aby som mohla pokračovať do Vojky.
Sme v polovici – obec Vojka
Za kompou vo Vojke to bol už iba krátky zjazdík do dediny, kde hneď na začiatku bola príjemná reštaurácia s terasou, na ktorú sme sa vďačne uložili. Občerstvili sme sa nealko pivom, obed sme sa napokon rozhodli vynechať. Keď som si uvedomila, že trasa, ktorú som prešla má čaká aj späť, nevedela som si predstaviť, že by som ju dávala s plným bruchom. Vystačili sme si s datľovými vegan tyčinkami, ktoré nám dodali energiu.
Príjemne oddýchnutá a osviežená nealkom sa obúvam a nasadzujem kolieski, Emil štartuje svoj bajk a vyrážame smer Danubiana. Bolo dosť teplo, tiež veľké roje mušiek nedali pokoj keď sme zastavili. Jeden z mnohých prípadov, kedy oceňujem svoju štítovú prilbu. Pre mňa veľmi užitočná. Po čase nohy opäť bolia, musím sa vyzuť.
Pokračujeme, na hrádzi je už viac ľudí, ale stále je to priestorovo veľmi komfortné. Už vidím na Danubianu, no prsty na chodidlách to nedávajú a musim dať ešte jednu vyzúvaciu pauzu. Mušky ma počas nej skoro zjedli. Rýchlo sa obuť a dokončiť túto výzvu.
Je to tam. Výzva Danubiana – Vojka – späť splnená!
Prichádzam na parkovisko pri Danubiane, no pozerám, že mi chýba asi ešte tristo metrov do 30 km, tak sa vraciam späť a dokolieskovávam potrebné metre a víťazoslávne sa vraciam šťastná, že som to dala. Bola to pre mňa ako začiatočníka obrovská a poučná skúsenosť.
Keďže som bežkár- samouk, na videu je možné pozorovať nedostatky v technickom prevedení diagonálneho pohybu, čo malo samozrejme vplyv na môj celkový výkon.
Správne prevedenie bežeckého kroku je efektívne, šetrí energiu a dobre sa naňho pozerá, je tam ladnosť a plynulosť pohybov. Čo u mňa ešte absentuje, no som vďačná, že som to dala ako som vedela. Ďakujem Emilovi za jeho trpezlivú a podporujúcu spoločnosť. Ako regeneráciu sme si dopriali následné okúpanie sa vo Vajnorskom jazere.
Doplnenie:
Tri dni po… alebo veľká pauza predomnou
Som na seba hrdá, že som to nevzdala, aj keď cena za to bola trochu vysoká. Na tretí deň po tomto výjazde mi moje problematické ľavé koleno napuchlo, a nedalo sa mi bez krívania kráčať niekoľko dní. Možno som potrebovala túto skúsenosť, aby som pretrvávajúce ťažkosti s kolenom, kvôli ktorým už nebehám niekoľko mesiacov, konečne začala riešiť. Bola som vyradená z pohybu. Prešli tri mesiace, než som sa znova postavila na kolieski (o mojom návrate na kolieski napíšem v inom článku). Začínam teda odznova.
